5. ČASŤ: ZMENA MYSLENIA - BUDE SA TO OPAKOVAŤ KÝM TO NEPOCHOPÍŠ

... pokračovanie

Ako som už spomínala v predošlej časti, Boh moje prosby vypočul. Hovorte mu Boh, Vyššia sila, Budha, Hare Krišna, Nebesia, Vesmír, Život... Ja ho volám Pánbožko 😄

Najskôr som veľmi prosila o humor. Byť dôvtipná, lebo som mala dojem, že sa všetky moje vtipy točili posledné roky len okolo sexu. Nie preto že by mi nejako chýbal, ale moje okolie ma na to akosi spontánne preorientovalo (nebudem bližšie rozoberať). 

V decembri som mala pocit, akoby som zjedla humor sveta. Ľudia na IG mi písali čo sa stalo, že som zrazu taká vtipná, že sa každý deň smejú na mojich stories. Tešilo ma to, vedela som že sa to môže Boh.

Pamätám si, keď som pred 3 rokmi prežívala ťažké životné situácie, nevládala som sa ani pousmiať. Všetky vtipné poznámky od známych aj priateľov som brala ako narážky na moju osobu. Nedokázala som brať život zľahka, všetko bolo šedé. Vtedy som mala kamaráta, s ktorým som sa každý večer aj dve hodiny prechádzala po Námestove. Bol síce asi o 10 rokov mladší, ale veľmi sme si rozumeli. On mi bol vtedy veľkou oporou. Každý večer som sa tešila, že sa konečne zasmejem. Kecali sme o všetkom. Najviac o snoch, cvičení, chlapoch, ženách, vzťahoch o budúcnosti. Snívali sme ako budeme žiť v slnečnej Californii, odídeme do Ameriky a tam si každý založíme svoj vysnívaný život. Ja verím, že sa nám to raz splní. Hoci sme sa už nejaký ten rok nevideli a on má pekný vzťah. Verím, že sa nám tento sen raz splní. Mať dom priamo na pláži a hneď blízko les, kde sa dá ísť zabehať. Niekoľko kilometrov zasa veľkomesto a každý deň SLNKO 💓💣 Žiť v krajine kde nikto nič nerieši, kde je človek voľný a necítiť sa ako v okovách sledovaný na každom rohu koľko zarobí, ušetrí, čo všetko vlastní...

Dodnes si pamätám ako som kamarátovi hovorila, že nechápem prečo ale nedokážem byť vtipná. Do istého okamihu som bola neustále plná smiechu, všade kde som prišla bola dobrá nálada, bola som obľúbená a volali ma šašo, vysmiata jak lečo, slniečko, maskot... A zrazu som bola vážna, smutná a nedokázala som sa zasmiať skoro na ničom. Akoby vo mne zhasla vášeň... Kamoš mi na to povedal: "Deji neboj. Keď začneš nový život, psychicky sa dáš dokopy, potom to príde samo a budeš aj vtipná". Vždy som totiž mala rada, keď som vedela ľudí rozosmiať. Akokoľvek, čímkoľvek som rada vnášala radosť do ich životov. A teraz som nedokázala pomôcť ani sebe. Nechápala som ako je to možné. Vtedy som sa ešte tak nevenovala spiritualite ako teraz.

Ilustračná foto s Maťkom s Farmy

Mnohým ľuďom v mojom okolí nejde do hlavy ako môžem byť s mužmi kamarátka a nič s nimi "nemať". Vlastne som akosi vytriezvela s takýchto vecí a dozrela do štádia, keď to už beriem inak.

No ja vám to asi nevysvetlím, ale cítim k nim všetkým lásku. Takú inú ako partnerskú alebo sexuálne priťahovanie. Jednoducho ich mám veľmi rada. Niečo ma k nim priťahuje. Možno som podvedome vždy chcela mať brata, neviem. No fyzicky ma nepriťahujú ak viete čo myslím. A aj keď sú také chvíle, keď má človek "ruju", dá si facku a ide ďalej 😂 Vtedy sa proste s kamarátmi nestretnem, keď mám také dni. Alebo sú priatelia, ktorí o mňa ani nezakopnú a to mi vyhovuje, lebo čokoľvek by na mňa prišlo, pošlú ma do teplých krajín 😂 V živote zažijete plno prešľapov, sklamaní aj vzostupov. Ale všetko sa vám usporiada až keď začnete chápať súvislosti a uvolnite v sebe vnútornú energiu. Keď dáte priestor aj chtíčom, aj závislostiam. To mi zasa povedal ďalší kamarát. Veľmi múdro: "Deja, prečo sa neuvoľníš a nežiješ tak ako cítiš, prečo sa stále len ovládaš a obmedzuješ svoje pravé ja. Veď to čo má prísť príde a ty možno prežiješ krásne chvíle, keď začneš robiť veci ktoré si robiť zakazuješ". A mal pravdu. Vo všetkom to platí. Keď sa snažíme schudnúť, myslíme neustále na jedlo a pritom ešte viac priberáme lebo myšlienka tvorí realitu aj skutok a my si to nezdravé jedlo do života aj tak pritiahneme. Všetko čomu sa v živote vyhýbame a zakazujeme si, nás v ňom akosi prenasleduje. Až keď vypustíme z nášho podvedomia myšlienku na danú vec, prestanú sa diať okolnosti, ktoré sa nám dejú a priťahujú stále viac podobných vecí do nášho života. To je jednoduchý zákon. Z časti o tom hovorí aj Einsteinova Teória relativity. 

Tento rok v januári som začala cítiť veľkú vnútornú premenu. A to najmä vďaka okolnostiam, o ktorých ste čítali v prvých štyroch častiach tohto príbehu. Niekomu sa môže zdať, že sem zbytočne píšem výlevy, že sa určite nemám komu vyrozprávať. Nie. Píšem to sem z viacerých dôvodov. Jedným z nich je, že všetko so všetkým súvisí a súvislosti si už dnes napíšeme. Ďalším dôvodom je podporiť vás. Ukázať, že aj keď vám život vezme váš sen, netreba to vzdávať. Ukázať, že aj ja plačem, aj ja som extrémne precitlivelá (aj keď to nemám na sebe moc rada), že aj ja som človek ako vy a prežívam pády, ktoré ma posúvajú.

Ešte minulý rok som si kúpila knihy od Dalajlámu a prečítala som množstvo motivačnej literatúry. Pochopila som, že vnútorná premena nie je možná bez tej vonkajšej. Preto som si naštudovala knihu o upratovaní od Marie Kondo Zázračný úklid (všetky odkazy na knihy nájdeš na konci článku v 3. časti). Odporučila mi ju kamarátka. Videla, že s tým mám problém. Moje veci boli všade len nie na mieste, v kuchyni som mala vyložené čo sa dalo, na stole tiež. Vlastne aj na zemi, na posteli. Bordelár ako vyšitý. Ani v skriniach som nemala poriadok, pričom ja som bola presvedčená že sa to krajšie uložiť nedá. Aj ma nahnevalo, keď mi povedala že mám neporiadok. Videla som sa v úplne inom svetle. A preto, keď vám niekto povie pravdu na ktorú sa hneváte, nehnevajte sa. Začnite pátrať či je to skutočne tak. Začnite hľadať na internete, v knihách, v živote ako to robia úspešní a napríklad aj duchovní vodcovia. Študujte, pracujte na sebe. Ja som to urobila a na fotkách vám ukážem môj posun v čase. Pravda je, že aj dnes mám neporiadok. No ja som človek, ktorý šije, vyrába, kreslí, maľuje, varí, pečie a vtedy sa nedá mať 100% poriadok. To by som musela byť závislá na poriadku a život chcem predsa len žiť nie prežívať. 

Takto som žila kedysi

Môj pracovný priestor

Bola som presvedčená, že to je pre umelca normálne.

Ale určite sa to dá lepšie ako to robíme dnes. Poriadok a čistota doma vás posunie o duchovnú úroveň vyššie. Veď ako môže človek, ktorý žije v chaose a neporiadku mať čistú myseľ a jasno v duši? Kedysi som tomu neprikladala žiadnu váhu, dnes viem že sa to vzájomne vylučuje. Harmónia musí byť v každej oblasti vášho života, v každom kútiku vášho domova, v každej bunke vášho tela. Inak nebudete vy sami vytvárať harmonické prostredie. Ja sama mám ešte v tejto oblasti pred sebou veľa práce. Ešte stále mám doma veľa nepotrebných vecí, ktorých mi je ľúto sa len tak zbaviť alebo ich darovať. Je to dlhá cesta, no ja verím že malými krôčikmi sa dopracujeme spoločne k cieľu.

...pokračovanie si dáme v budúcej časti, pretože by som tu miešala veľa tém naraz.

styld