4. ČASŤ: ZMENA MYSLENIA - OPAKUJ TO AŽ NASTANE ZMENA
... pokračovanie
Vianoce u mamy - dám vám sem aj vianočné príhody, pre pobavenie
Ďalšou mojou premenou začnem v období, keď začala "koruna" 19. december 2020, sobota. Začalo obdobie kľudu. Po tom zhone, ktorý som prežívala niekoľko mesiacov padlo vhod.
Napadlo mi, že sa ešte vrátim do Bratislavy cca mesiac dozadu, kedy som dostala... ťažko to nazvať vnuknutie od Boha, keď asi nie každý kto to číta je veriaci. Jednoducho som silno cítila, že podnájom v Bratislave mám nechať lebo ten celý svetový humbuk bude trvať ešte dlho. Vlastne som na túto situáciu bola upozornená už skôr a čakala som ju (len o niečo kratšie ako reálne je).
Kto mal predstavu, že som sa do Bratislavy sťahovala s kabelkou a jedným kufríkom, musím sa pousmiať. Odniesla som tam plné, keď píšem plné, myslím naozaj plné, tri autá vecí. Šijacie stroje, skoro všetko oblečenie, viacmenej celý botník atď. A tak som to musela opäť sťahovať do bytu v Námestove. To by nebolo nič, keby som si do bytu nekúpila aj nejaké to menšie vybavenie, ktoré som nemala kam dať. A to všetko sama... Našťastie môj kamarát Matej z Farmy sa mi ponúkol, že budem môcť nakoniec bývať aj u neho. Ponuku som najskôr prijať nechcela, no potom sa mi to zdalo ako skvelý nápad. Niektoré veci som teda odniesla k nemu domov. Bol veľmi ochotný a toto gesto mi naozaj veľmi pomohlo. Ak to čítaš, patrí ti veľké ĎAKUJEM! Vlastne aj k nemu sa môžem vrátiť. Veľa ľudí má o ňom mylné predstavy, no mne je vždy dobrým priateľom a je férový. Keď mohol pomohol a dal aj z posledného. Rovnako mi veľmi pomohla aj Sysik, ktorá so mnou balila a sťahovala celé dopoludnie. Bez nej by som to dala len veľmi ťažko takto rýchlo a s nadhľadom. Ďakujem ♥
Vráťme sa k decembru. Toto voľno mi pred Vianocami padlo vhod, nakoľko som bola po sťahovaní, zmenách a neustálom zhone nie vyčerpaná ale prečerpaná. Svoju daň si odnášalo aj zdravie. Čoraz viac som mala problémy s trávením, nemohla som pokojne spať, bolievala ma hlava a najviac pravá ruka. Vrátila sa pichľavá bolesť, ktorú som cítila až pod kolenom. Takže chvíľka voľna, mi bude len prospešná. Prvé dni voľna som si užívala ako pani. Vyupratovala som celý byt, urobila vianočnú výzdobu a nasávala posledné predvianočné dni doma. Cítila som sa famózne! Doslova som mala chuť kričať od radosti, tak mi bolo dobre. No troška viac sa všetko pokazilo, keď som šla na Vianoce k mamke. Veľmi sa mi nechcelo, doslova som trpela pretože som sa cítila doma tak dobre. A po toľkom sťahovaní sa mi vôbec nechcelo byť zasa v inom prostredí ako doma. Hoci nie som z Oravy, ten môj mini bytík milujem nadovšetko 💓 Mamka však tento rok prísť nechcela a tak bol rad na mne. styld
Vianoce u mňa doma
Ako bolo v Košiciach vedia asi len tí, ktorí ma sledujú pravidelne na Instagrame 😂😂 Napíšem to sem, ale nie preto že chcem mamku ponížiť, ale aby som neskôr s úsmevom spomínala na veselé Vianoce 2020 s ňou. Veselé preto, lebo náš mozog je prispôsobený životu na Zemi tým, že zabúdame. Zabúdame na zlé a ostáva v ňom len láska. Zabúdame, aby sme sa mohli rozpomenúť. A keď sa rozpomíname, tešíme sa z každého momentu a vnímame každý okamih o to intenzívnejšie. Lebo spomienkami tvoríme energiu LÁSKY. Preto si pamätáme len to dobré. Aby sme mohli viac milovať. Aby sme sa učili milovať...
Viem, že príde deň keď si veci, ktoré ma hnevali a vytáčali, budem vážiť. So slzami v očiach budem spomínať aká som len bola hlúpa, že som zameriavala pozornosť na malichernosti. Lebo raz pre nás každá spomienka, každá spoločná chvíľa bude vzácnou spomienkou na rodičov. Ale uvedomíme si to skutočne až keď ich stratíme. Až vtedy dostaneme od života ďalšiu lekciu. Teraz je ťažké uvedomiť si to. Vždy je to ťažké pochopiť, keď ich máme. Vidím to na sebe... vždy plná huba hundrania a potom keď niečo stratím, zasa ľutujem prečo som vlastne predtým hundrala. Ale je to prirodzená ľudská vlastnosť. Najskôr vybudujeme, aby sme mohli zničiť a potom opäť budujeme... aby sme mohli ničiť... a takto dookola. Vlastne si sama občas týmto správaním kvalitne leziem na nervy, ale nedokážem to ovplyvniť nech sa akokoľvek snažím... No svojou nedokonalosťou si človek uvedomuje svoju dokonalosť, lebo bez nedokonalosti by dokonalosť neexistovala.
Vráťme sa do Košíc lebo už veľa polemizujem 😂
Poviem vám, skoro som tam "zošalela". Pravdaže metaforizujem, ale z mojich zážitkov boli fakt veselé stories na Instagrame a videá na TikToku - crazdydeya. Všetko bolo spočiatku krásne "švet gombička" ako sa hovorí u nás na východe. No. Začalo to wéckom. Mamka ma totiž pokazené WC a odmieta moju pomoc, že jej ho dám vymeniť. Nebudem písať detaily o splachovaní, ale kvalitne ma to hecovalo 😋 Ďalej som si omylom umyla vlasy šampónom pre psa (a potom to natočila na video, ktoré malo celkom kvalitnú sledovanosť). Venčiť psa som chodila v mamkinej XL bunde (aby som si nezablatila svoj svetlý kabát v daždi) a v nej som raz našla aj papierik s textom "krmivo pre deti" okrem iného... (viď. obrázok nižšie). Mamka mala vždy rada deti a poviem vám tento môj šok by ste zažiť nechceli. Hneď mi napadlo, či náhodou nie je zlodejka detí 😂😂 či ich nemá náhodou v pivnici päť, kde tvrdila že nemám ísť lebo je tam neporiadok (lebo kedysi robila aj pestúnku viacerým deťom). Lebo ja mám na všetko vo svojej hlave príbeh.. Potom som si predstavila ako deti kŕmi granulami, že s nimi ktovie čo robí a ktoviečo sa v tejto dobrej duši ešte skrýva. A že všetky tie psycho filmy čo som videla, možno neboli až také psycho. Nakoniec ten papierik písala jej známa, ktorá volá svoje dva malé psíky "deti" a mamka jej mala kúpiť krmivo. Uf! Odľahlo mi veru - no v tej pivnici som vlastne dodnes nebola 😂
Na štedrý deň som sa vymaľovala jak obrážtek, učesala ako primadonna, krásne obliekla... No cukríček, jedna báseň! A? Trebalo ísť venčiť psa: "Dejka určite s ním choď, lebo sa ti už po večeri určite nebude chcieť ísť. Lepšie teraz ako potom." Jasné mamíííí, nevadí že vonku lejééé 😂 Celá zmoknutá som sa v mamkiných gumených Crocsoch s kožušinou vrátila domov. Make-up už ani nevedel, že niekedy na mne bol a vlasy... no metla. Vtedy som bola fakt zlostná, ale teraz na to spomínam s úsmevom a chytám sa za čelo. Najlepšie bolo ako som doniesla mamke vanilkové rožky, ktoré sa nepodarili lebo som ich piekla Online na Live Streame a tak som ich len "podžabala", hodila na plech a bolo. Prvá mamkina reakcia?
Ja: "Mami tu sú linecké kolieska a tu vanilkové rožky."
Mami: "Toto sú rožky? Veď toto okolo rožkov ani neprešlo, to čo si s nimi robila?"
Moje ego bolo vtedy tuším niekde v pivnici s tými deťmi 😂 Viete si predstaviť čo som si v duchu povedala: "No že jáááá som tu vôbec išla, že jáááá som tie rožky vôbec robila. Mala som sa na to vys... a bolo by lepšie!" 😂😂😂😂 Nejdem už rozmazávať Vianoce, vlastne som tu mala písať o mojej vnútornej premene.
Mamka si ide bomby 😂
Na štedrý večer po venčení
Niečo málo z príbehov na IG z Koších 😂
...ale ono vlastne všetko čo sem píšem súvisí aj s touto premenou. Chcem, aby ste vedeli najskôr moje zážitky, lebo neskôr sa k nim vrátim v súvislosti s duchovným rastom a tým ako ma ktorý obohatil.
Po Vianociach som na Oravu prišla ešte viac vyčerpaná ako pred sviatkami. Nechala som si týždeň na zotavenie. Cítila som, že potrebujem pohodu, ničnerobenie a kompenzáciu voľna za tie mesiace plné stresov. Po týždni ďalší týždeň a zas ďalší. Celý mesiac som nerobila nič. Iba ležala, jedla asi štyri dávky lineckých koláčikov, tretiu verziu vianočnej kapustnice a oslávila som tuším piate Vianoce 2020 štedrou večerou na obed 😂 Jednoducho moja duša cítila, že potrebuje čas a oddych. Potrebovala nájsť svoje JA. Začala som viac čítať Bibliu, meditovať a prosiť Boha o zmenu, lásku a múdrosť. Prosila som toľko, že mi to nakoniec dal. Myslím si, že už ma musel mať dosť, toľko som prosila. Potrebovala som vyliečiť všetky rany z minulosti a posunúť sa zasa o krok ďalej. Ešte pred Vianocami mi kamarátka Oksi odporučila skvelú knihu Radikálne odpustenie (odkaz na ňu je v predošlom blogu 3. časť). A tak sme sa dohodli, že ju dostanem od Ježiška....
...pokračovanie zajtra, lebo je opäť polnoc a je nevidím na riadky ♥
Žiadne komentáre: