3. ČASŤ: ZMENA MYSLENIA - MYSLI POZITÍVNE
... pokračovanie
Žiaľ po dvoch týždňoch v práci v Bratislave som dala výpoveď. No po zvážení som sa tak rozhodla. Detaily sem opäť nebudem písať, lebo na to mám svoje dôvody a viem, že to ubližuje niektorým ľuďom. V Bratislave som aj napriek výpovedi ostala aj naďalej. Ponúkala mi stále mnoho možností na rozvoj. Mojou víziou bolo rozbehnúť pojazdné kaderníctvo a chodiť k zákazníkom domov. Vízia bola ružová, no realita žiaľ až tak nie. O pár týždňov prišiel opäť "lokdón" a my sme museli nútene ostať doma kvôli "korune". Preto som ostala aj ďalší, už tretí týždeň v bratislavskom byte. Najväčšou nevýhodou bolo, že nemal práčku. Inak som ho milovala. Bývala som síce hneď vedľa cintorína, no bolo to úžasné bývanie v pokojnej štvrti s dobrými susedmi. Vo voľnom čase som maľovala tričká pre kamaráta. Našim plánom bolo obdarovať ľudí peknými personalizovanými tričkami. Priznám sa po troch týždňoch každodenného maľovania tričiek mi to už celkom liezlo na nervy 😄. styld
Skoro po mesiaci som sa vrátila z Bratislavy do Námestova. Opäť som cítila ten svieži Oravský vzduch. Keď tu žijem, nikdy ho necítim. Necítim ako voňajú rána. Teda vône v lese sú krásne, ale nie tak nádherné a príťažlivé ako po príchode z Bratislavy. Vtedy som každé ráno po tri dni stála na balkóne a nasávala energiu rána 💓 Každý deň po dlhom odlúčení od môjho malého bytu na Orave bol čarovný. Ten byt milujem. Všetky sny, ktoré som roky mala boli o ňom. Dokonca je situovaný na tú stranu o akej som roky snívala a má rovnaký balkón, metráž, členitosť, všetko ako v mojich snoch 😍Človek si neuvedomí čo má, kým o to nepríde alebo nie je do týchto vecí/ľudí na nejaký čas odlúčený.
A vtedy prišiel zlom. Vrátila som sa po dlhej dobe na Oravu a začala som si uvedomovať čo mi tento život dáva. Čo mi dala, čo mi vzala, čo ma naučila. Zistila som, že toho čo ma naučila bolo predsa len viac. Prevažne tu na to všetko hundrem. Tí čo ma poznajú vedia, že najväčším kameňom úrazu je zima. Neskutočne ťažko ju prežívam 😂. Tí, ktorí ma nepoznajú zasa nechápu prečo tu stále žijem a neodídem, keď mi tu tak všetko prekáža. Ale presne "Tí" nevedia o čo tu vlastne ide. A vlastne to ani nemusím vysvetľovať, lebo presne "Tí" to aj tak buď nepochopia a budú mať vlastnú pravdu alebo si to nikdy neprečítajú. Takže sa môžeme posunúť ďalej v písaní môjho príbehu. Alebo aspoň jeho veľmi skrátenej verzie 😏
 |
| Výlet na Choč |
Po príchode na Oravu som si začala uvedomovať svoju existenciu. Predsa len, boli sme doma, zavretí, s obmedzenými možnosťami a ja som mala čas premýšľať. Čas žiť. Nad životom, nad tým čo chcem. Rozhodla som sa nechať veci tak ako sú, že sa všetko časom vyrieši. Veď "lokdón" nemôže trvať donekonečna. Tak aj bolo a po niekoľkých týždňoch doma som šla do práce. Opäť zhon, nestíhanie, stresy... Keďže som kvôli môjmu "bratislavskému snu" prišla o značnú čiastku peňazí, ktoré som investovala do bývania a nového života (a verte mi nebola to malá čiastka), musela som viac pracovať. Vlastne som vedela, že nás opäť zatvoria a tak som pracovala dvakrát viac ako zvyčajne. Jednoducho som sa snažila dobehnúť stratený čas. Všetko bolo o to náročnejšie, že ľudia sa v tom čase celkom báli chodiť do salónov a tak bolo práce pomenej ako po minulé roky. Ja som mala obzvlášť menej ľudí, lebo zakaždým (a to by som rada zdôraznila), keď som odišla na pár týždňov do Bratislavy, o mne niekto v Námestove rozkríkol že som zavrela salón. Viete si predstaviť ten úbytok klientely a môj hnev, keď sa ma dokonca aj moje stále zákazníčky pýtali: "A vy ste otvorená? Ja že ste zavreli, každý hovorí, že ste sa odsťahovali do Bratislavy a zavreli salón."
A to je jeden z dôvodov, prečo to tu mám menej rada ako vo väčšom meste. Myslím, že tým čo napíšem sa dotknem iba tých, ktorých sa to skutočne týka a nájdu sa v tom (lebo rozumného človeka sa to nedotkne). Ľudia sa tu nudia. Obchody sú otvorené max. do 16:00-17:00, prídu domov a okrem starostlivosti o rodinu zrejme nemajú čo robiť. Vlastne skutočne nemajú pretože nákupné centrá tu nie sú, obchody sú zavreté, do prírody sa večer nechodí a tak môžu len kávičkovať. Pri kávičke klebetiť čo kedy ako s kým sused robil a koľko zarobil... Takže ich vlastne ani nemôžem odsudzovať, lebo keď sa vcítim do ich kože, môžem ich len chápať. Celkom ma tieto ich reči ničia. Ani nie tak ohováranie ako to, že svojimi klamstvami ovplyvňujú moje podnikanie. Neuvedomujú si ako svojimi rečami môžu negatívne ovplyvniť životy iných ľudí. Ale postupom času sa to učím ventilovať a veriť, že aj tak je všetko ako má byť. Títo ľudia sa mi stávajú učiteľmi. Vlastne okrem toho a zimy mi tu nič nevadí 😂 Inak je tu sladký a príjemný život v centre prírody. Pre mňa, keď si odmyslím ohováranie, je to tu oáza pokoja. Nikto sa nikam neženie, je tu pekná príroda a okolie. No po čase mi vždy zachýba ruch väčšieho mesta a každodenný zhon čo mi rozprúdi krv v žilách. No keď som už v tom meste dlhšie, zasa mi chýba ten pokoj a príroda. Ranné behanie v lese a energia, ktorá prichádza pri pohľade na vyhliadku Oravskej priehrady. Moje srdce je kúskom tu na Orave a kúskom v Bratislave. Preto mám taký sen, mať bývanie aj tam aj tu a striedať to podľa nálady 😂 Pravdaže kým nemám rodinu. Vtedy sa už budem musieť niekde usadiť a rozhodnúť čo vlastne chcem (ale to je iný príbeh). Ideálne niekde blízko BA kde je pekná príroda a na Oravu chodievať počas voľna do bytu alebo domčeka 😍 To je môj ideál.
 |
| Šútovo, nádherné jazierko uprostred lomu. Ako z rozprávky. |
Vrátim sa späť k obdobiu, kde som sa začala skutočne meniť. Dovtedy to boli len knihy, filmy a videá na YouTube (kliknite na tento text a zobrazí sa vám môj zoznam motivačných filmov a videí). Ďalej prikladám aj zoznam relaxačnej hudby klik na tento text. Určite ako motiváciu odporúčam aj videá Michala Drienika. Z jeho videí som sa veľa naučila. Zoznam kníh, ktoré som prečítala a s ktorými som začínala vám dám na koniec tohto príbehu.
Práve si spomínam aj na to čo zo mňa urobilo ženskejšiu ženu. Pred určitou životnou skúškou som neustále počúvala ako som málo ženská. Spomeniem si iba na zopár poznámok napr. "ty si ani vlasy neprehodíš ako iné ženy, nemáš také ženské pohyby ako iné ženy, nemáš vášeň, iné ženy chodia na nechty, nechaj si dlhé vlasy, prečo nechodíš na kozmetiku, začni chodiť do fitka, pracuj na sebe, začni cvičiť, keď priberieš neviem či ťa budem chcieť..." Tieto všetky poznámky (a bolo ich viac) mi zruinovali moje sebavedomie. Vlastne, vždy som mala sebavedomie trocha nižšie, no po týchto poznámkach som začala premýšľať. Začala som veriť, že som škaredá, nehodná lásky, že vyzerám hrozne, na žiadnu ženu sa nehrabem, nie som dosť ženská, musím byť za každú cenu chudá, sexy, mať dlhé vlasy, vždy upravené nechty, ženskejšie sa hýbať, hádzať vlasmi, inak žmurkať, doslova aj inak dýchať... Všetko čo som si dovtedy vôbec nevšímala. A poviem vám, vôbec ma to v živote nenapĺňa ani nebaví. Od detstva som skôr chlapčúr. Muži vnímajú ženy iba vtedy keď sú ženské, jemné, citlivé, upravené, nosia sukne, správajú sa žensky. Je to logické, však ktorý muž chce mužatku 😂😂😂 Žiaľ ja som taká ženská nikdy nebola. Až do času, kedy som si uvedomila že taká nie som a musím s tým niečo robiť. Už vtedy začala moja premena. Je to niekoľko rokov dozadu.
Dnes viem, že to neustále vystavovanie sa na Instagrame a promenádovanie ako najväčšia sexbomba zo mňa ženu neurobilo. Chcela som tak pôsobiť. Možno som to nechcela dokázať len sebe ale aj všetkým naokolo... Neuvedomovala som si to, no nebola to tá správna cesta, pretože som stratila samú seba. A to som si uvedomila najviac po príchode z Farmy. Prepáčte mi, že skáčem so zážitkami od buka do buka, ale píšem ich v súvislostiach v akých mi napádajú.
 |
Keď som teda prišla z Farmy, po vypadnutí z duelu som dostala do ruky mobil. Bol to môj mobil, hoci prvé sekundy som bola presvedčená, že ho omylom vymenili za nejaký iný. Zdal sa mi zbytočne priveľký, nemotorný a totálne zbytočný v živote. Ale mal rozbitý displej preto som vedela, že je môj 😂 Hneď som zapla Instagram, to bolo úplne prvé (žiaden telefonát mame 😂😂😂, Instagram! To nepochopíš, to je život). Lebo každý na Farme hovoril, že keď si tam, porastú ti sledovatelia. Tak som bola zvedavá koľko ich mám. Mala som ich niečo cez 10K, neskôr mi to skočilo na niečo cez 29K.
Ale k veci. Začala som si rolovať moje fotky. Neverila som vlastným očiam, že to predsa nemôžem byť ja. Toto nie je moje ja, ktoré prišlo na Zem, hovorila som si (ja sa totiž celý život cítim ako prisťahovalec na zemi a život tu mi príde dosť primitívny - ospravedlňujem sa všetkým, ale tak to od detstva cítím 😂). Toto je úplne iný človek hovorila som si. Veď toto je opica čo sa len ukazuje, namyslená pizda, taká lacná nič (píšem ako to fakt bolo 😂😂😂). Pripadala som si moc načančaná a umelá. No neuveriteľné je, že dva mesiace potom som si dala dopichať pery a vyzerala som už úplne dorobená ako taký káčer 😂😂😂😂 Čistá paródia na život. Keď sa ohliadnem späť, teraz by som sa k tomu všetkému postavila úplne inak. Ale neľutujem. Lebo o tom je život. O vývoji tela, rozvoji osobnosti, o hľadaní môjho, tvojho, nášho JA. A ja ho pomaly nachádzam, krôčik po krôčiku, rôčik po rôčiku...
... pokračovanie zajtra ♥
Zoznam kníh - dávam sem apoň niektoré z tých čo som prečítala:
3. The Secret je aj film
4. The Power
6. Chatrč je aj film
7. Slepačia polievka (viacero vydaní) napr. Nájdi svoje šťastie
8. Rady skúseného diabla (ale teraz sa na túto knihu pozerám úplne inak)
15. Zázračný úklid
16. Samoliečebný pud
20. Šlabikár šťastia (týchto kníh je viac a sú na Youtube aj ako audioknihy)
22. Štyri dohody je aj na Youtube
23. Biblia
24. Mentalista
25. Reč tela
27. Jak si správne přát je aj na Youtube
29. Mních, ktorý predal svoje Ferrari je aj na Youtube
Kníh čo som prečítala je veľa, ale mňa najviac oslovili tieto z celého množstva. Určite ma ich oslovilo aj viac, ale bolo ich dosť a nespomeniem si. Ak si spomeniem, budem ich pridávať do ďalších blogov a možno neskôr urobím čisto zoznam kníh a filmov.
Žiadne komentáre: