1. ČASŤ: ZMENA MYSLENIA - POZITÍVNE MYSLENIE A OSOBNÝ RAST

Po dlhšej dobe píšem opäť môj blog. Rozhodla som sa tak, lebo trávim čas doma počas nášho "lokdónu". Toľko času som pre seba nemala hádam za posledných 20 rokov 😄 - za čo som ohromne vďačná. styld

Na sociálnych sieťach však nie je možné písať dlhšie články a preto som sa rozhodla po odmlke pokračovať v blogu. Od detstva je jedným z mojich veľkých cieľov, napísať knihu. Knihu o mojom živote. Napadlo mi, že viesť si takýto verejný blog nie je zlý nápad.

Rada by som vám priblížila môj život. Najmä to ako som za posledné mesiace vďaka Covidu zmenila môj životný štýl, priority, myslenie a začala som byť vďačná. Pre tých, ktorí ma nepoznajú, pochádzam z Košíc, kde som žila 24 rokov. Po vysokej škole som sa presťahovala do Bratislavy, neskôr do Martina a teraz žijem na Orave. Kde som si dlho nevedela zvyknúť. No po deviatich rokoch vnútorného nepokoja a snahy uniknúť odtiaľto, začínam chápať zmysel prečo ma sem Boh poslal. 

...pred niekoľkými rokmi

Sťahovanie a všetky náhle zmeny, na ktoré som psychicky vôbec nebola pripravená ma veľmi vyčerpávali. Neustále som sa sťažovala, bola unavená, mrzutá, prestala som sa stretávať s ľuďmi a dokonca som ich začala neznášať. Vadilo mi hádam všetko na čo si spomeniem...

V tej dobe som sa presťahovala do podnájmu, založila kaderníctvo Salon DEYA. Plno starostí pribudlo s ďalším novým bytom, kde som sa mala sťahovať o pár mesiacov. Z troch mesiacov bol pol rok, stresy a vypäté situácie, ktoré sa stupňovali. Istú dobu hrozilo, že nebudem mať kde bývať pretože starý nájom sa končil a nový byt som ešte nemohla prevziať, pretože sa stavebné práce predĺžili. No vďaka ochote dobrých a ohľaduplných ľudí sa aj táto situácia vyriešila v môj prospech. Za čo som im dodnes vďačná.

Založenie kaderníctva - Salon DEYA

Tí, ktorí ma poznajú vedia, že som pred cca 5-6 rokmi padla na dno a to doslova. Po niekoľkých negatívnych sklamaniach sa môj život stal otroctvom samej v sebe. Prestala som vidieť budúcnosť. Moje minulé ciele a sny sa rozplynuli v prázdnote, ktorú som prežívala. Niekoľko rokov som mala chuť zmiznúť z tohto života. Cítila som sa ako vtáčik v zlatej klietke. Takéto pocity som dovtedy nikdy predtým necítila. Vždy som bola vysmiata ako slniečko, veselá, plná nápadov, elánu do života. Ako sa hovorí "svet gombička!". Nikdy predtým som nevedela čo znamená niekoho nenávidieť alebo byť smutný dlhšie ako chvíľočku.

Toto obdobie trvalo až donedávna. Pravdaže som zlé časy neprežívala neustále. Striedali sa s peknými chvíľami, no zlých pocitov bolo akosi viac. Najhoršie bolo, že som negativitu a nespokojnosť často prenášala aj na okolie, čo som si vôbec neuvedomovala. Až donedávna. 

Povedala som si: 

"Stačilo Deja! Dokedy sa chceš trápiť?! Daj si facku a začni konečne žiť! Zaslúžiš si byť naozaj šťastná." 

Na mojom vnútri pracujem už približne 4 roky. Vonkajšiemu vzhľadu sa venujem 6 rokov a aj o ňom budeme hovoriť v ďalších blogoch. Veľmi úzko totižto súvisí s mojou vnútornou premenou. Spočiatku som nechápala ako dokážu byť ľudia šťastní. Kde sa pominul ten môj pocit šťastia, ktorý som poznala celý život? Bol zrazu preč. Ďaleko odo mňa. Chcela som ho späť.

Šla som do kníhkupectva a plánovala zakúpiť minimálne tri motivačné knihy. Dovtedy som prečítala knihu a niekoľko krát videla film "The Secret" (Tajomstvo). Neskôr som dokúpila pokračovanie - knihu "The Power" (Sila) - keď kliknete na farebné texty, naloguje vás priamo na stránku 😉. V kníhkupectve som netušila, kam mám ísť a tak som šla ku regálu, na ktorý prstom ukázala pani predavačka. Netušila som čo hľadám, len som vedela, že vezmem hocičo čo mi cvrngne do nosa z oddelenia "MOTIVAČNÁ LITERATÚRA". Našla som knihy Chatrč a Tajné dopisy mnícha, ktorý predal svoje Ferrari. Chatrč som poznala. Vždy som si ju túžila prečítať. Neskôr som si pozrela aj jej úžasné spracovanie vo filme. O mníchovi som ani len netušila a priznám, že ma tá kniha veľmi nezaujala. Po jej prečítaní som mala pocit, že som jej venovala zbytočne veľa času. Hoci pár strán bolo zaujímavých, nemala som v záujme investovať do ďalších kníh.

Raz mi však úplnou náhodou na YouTube vyskočila audiokniha o Mníchovi, ktorý predal svoje Ferrari. 

Bola to prerozprávaná audiokniha. Začiatok bol úplne iný ako v tej mojej a neskutočne ma dvojhodinové video bavilo. Rozšírilo moje obzory a ja som ho začala počúvať dookola každé ráno pri líčení a pri každej činnosti, ktorá to dovoľovala. Namiesto hudby. Začala som sa riadiť pokynmi vo videu. Vytlačila si tieto pravidlá na papier, začala s meditáciou. Hoci som predtým nič podobné nerobila a netušila som ako sa to vôbec robí. Cvičila som 5 Tibeťanov, behala skoro každé ráno, dodržiavala zdravú stravu a dala sa na detox. Chodievala som zbierať bylinky na čaj a pracovala na zmene môjho správania. Vtedy som netušila, že pravá zmena spočíva v zmene myslenia. Tieto poznania ma začali posúvať a postupne meniť môj život k lepšiemu. Hoci som stále bojovala s pádmi, zlou náladou, mrzutosťou, bola som na tom omnoho lepšie ako dovtedy. Boli dni, kedy som sa konečne cítila ako kedysi. Veselá a usmiata, bez starostí. No ani tento pocit nebol stály...

Šport mi pomáhal ventilovať každodenné emócie

Po roku prišlo opäť obdobie, ktoré ma malo niečo nové naučiť. Vtedy som toto obdobie samoty vôbec nevnímala ako možnosť učiť sa. Teraz sa na neho pozerám ako na veľkého učiteľa.

Začala som sa začala cítiť veľmi osamelo. Pocit vyústil až do depresie, kedy som nevládala ani vstať z postele do práce. Bola som veľmi smutná. Približne v tom období moje kamarátky, s ktorými som predtým trávila čas, si založili rodiny. Ostala som sama. Sama v cudzom meste. Bez rodiny a priateľov. Oni to vnímali inak, no mne sa zrútil osobný svet. Nemala som nikoho. Vlastne dovtedy mi to nikdy neprekážalo. Ani nemohlo pretože som bola vždy obklopená ľuďmi. Celý život s niekým a to som si myslela, že som samotárka 😄. Snažila som sa s tým vyrovnať víkendovými výletmi, cvičením, dodržiavaním zdravej stravy. Instagram ma začal čoraz viac baviť, pretože tam som pocit samoty nepociťovala. Keďže od detstva žijem vo virtuálnom svete, rýchlo som sa tam našla. Najrýchlejším naplnením mojich prázdnych citov sa stalo nakupovanie. No to všetko ma opäť rýchlo omrzelo a zasa som cítila otupelú samotu. Tento stav trval asi trištvrte roka. 

Až som jeden deň v salóne čakala meškajúcu zákazníčku, prezerala si príbehy na IG. Vyskočila mi reklama kde TV Markíza hľadá peknú východniarku do Farma Reality show. Nie žeby som sa cítila byť nejako krásna. Ale cítila som sa byť východniarka 😅😅 Vždy som tú reláciu odsudzovala. No... Povedala som si, že horšie ako môj doterajší život to už byť nemôže a že konečne nebudem sama, spoznám kopec nových ľudí, začnem konečne žiť 😅😅😅 Verila som, že je to znamenie, ktoré mi zmení život k lepšiemu. A zmení mňa. Tak som sa prihlásila a na moje počudovanie ma vzali. Vlastne ani som veľmi nepochybovala, že ma vezmú (neviem prečo, lebo moje sebavedomie bolo na bode mrazu 😅). Neskôr som sa dozvedela aj o pomerne slušnej výhre a to ma celkom motivovalo na kúpu garsónky v Bratislave.

Farma

O tejto skúsenosti nerozprávam veľa. Po toľkých otázkach čo som za rok a pol od účinkovania v nej dostala, sa mi ani nečudujte 😄 Jednoducho som sa tam našla. V tom horšom slova zmysle. Do kolektívu som vôbec nezapadla. Vlastne som po tom ani netúžila, keď som tam prišla. Túžila som sa iba vyspať. Pamätám si prvý deň. Bola som naspidovaná, tešila som sa. No vysmiata jak lečo, čo vám poviem. V ten deň som bola veľmi unavená a tuším aj ďalšie dva dni, pretože sa to celé zbehlo tak rýchlo. Vlastne, to že tam idem som sa dozvedela necelé 3 dni pred nástupom. Zákazníčky som mala objednané na 3 týždne dopredu, nemala som spacák, zabalené oblečenie, dokonca som ani netušila čo si mám na 2 mesiace zabaliť. Stres level 300. Dokonca som si tesne predtým dala  život viacmenej dokopy a začala sa cítiť skvele. Moje presvedčenie? Život na Farme bude malina 😄

Prvé tri noci som chodila spať veľmi skoro. Z predošlých dní balenia a zhonu som bola neskutočne vyčerpaná. Dokonca ma prekvapil aj mikrofón zavesený na krku a to ma na začiatku úplne umlčalo. Najhoršie bolo, že som presne v tom období pred farmou zahájila detox a netušila som, že tam bude toľko alkoholu 😃 Pôvodne som čakala, že nevydržím tú špinu jednoduchý život a toľko ľudí naraz. Paradoxne nič z toho mi neprekážalo tak ako hádky, neustále ohováranie a zlá energia, ktorú som tam často cítila a veľmi ma oslabovala. Neviem prečo, ale veľmi rýchlo nasávam energiu prostredia. 

Po mesiaci som bola natoľko vyčerpaná, že som mala chuť ísť domov. Čo sa mi časom aj splnilo.

Vypadnutie z duelu vo Farma Reality show

Po Farme

Nečakala som však, aké vnútorné boje ma čakajú po návrate. Keď sa človek snaží opäť zaradiť do bežného života a nevie ako. Keď chce cvičiť a žiť ako predtým no nedokáže naraz zvládať nápor médií, ľudí a tlaku okolia. Každé ráno som sedela na posteli a plakala aj pol hodinu, to isté aj po práci. Niekedy aj počas práce cez obedňajšiu prestávku. Prišli ešte väčšie depresie ako kedysi. Nevedela som čo robiť, pretože som netušila prečo plačem, čo sa so mnou deje. Chcela som navštíviť psychiatra, no uvedomovala som si že medikamenty nie sú cesta a nič iného sa tam nedočkám. Potrebovala som vyliečiť dušu, srdce a nie potláčať emócie liekmi.

Neustále otázky a články o mne mi zo začiatku robili radosť no neskôr mi začali uberať energiu. Zistila som, že táto cesta nie je pre mňa a utiahla som sa chvíľami do úzadia. Tento stav som však využila na moje súkromné štatistiky pre IG, zisťovala som cez mojich followerov čo na ľudí funguje a čo nie, sledovala online marketing. 

Interview s Martinom Šmahelom vo Farme X-tra

Stretnutie s EX farmármi

... pokračovanie zajtra ♥